kto sú Krhlovci

My, Krhlovci, sme rodina, ktorá sa skladá z: mamy Stanky, tatka Mateja, detí Katky (3) a Ivana (2) a psa Stanleyho. Momentálne bývame v Turecku, Istanbule. Vďaka tatkovej práci, máme možnosť žiť pár rokov v zahraničí, ale zázemie máme stále na Slovensku.  Naše deti prišli na svet v Belgicku, Bruseli, kde sme žili 6 rokov.

S Matejom sme sa spoznali vďaka nášmu spoločnému koníčku- rádioamatérstvu. Z mojej strany rodiny je to dedičná záležitosť a aj keď práve nie sme aktívni, v budúcnosti určite budeme.

Ja, mama Stanka,  som s deťmi doma, takže okrem matky a manželky som aj profesionálna pedagogička, psychologička, opatrovateľka, upratovačka, kuchárka a všetky funkcie spĺňam na vysokej úrovni… ale nie, žartujem. Pravda je, že nezvládam ani jednu z mojich funkcií a aj keď sa vždy po nejakom výkone, či už je to rodičovský záchvat, alebo dobre zvládnutá večera potľapkám po pleci, niekedy mi je do smiechu, inokedy do plaču… no a keďže po vyše troch rokoch doma, sa môj mozog scvrkol na úkony „vymeň plienku, utri soplík…“ a niekedy mám problém pospájať slová do súvislej vety, rozhodla som sa, namiesto lúštenia tureckých krížoviek, začať písať blog. A inšpirácií mám dosť. Rada varím a pečiem, za posledný rok sa snažím priviezť rodinu k menšej produkcii odpadov. Zerowastovanie plynulo a pomaly prišlo do našej domácnosti a ja mám už teraz zopár tipov/trikov, ako ušetriť planétu mojou kvapkou v mori.

Tatko Matej, okrem toho, že je hlavným adminom nášho krhlovského blogu, bez ktorého by som teraz nepísala tieto riadky, je aj najtrpezlivejší otec, najtolerantnejší manžel a najzásadovejší muž, ktorý má morálne hodnoty na správnom mieste. Inak, tiež trpí dvojitou detskou dementózou (toto slovo som si požičala od Sajfu, ďakujem).

Katka a Ivan sú dve úplne normálne, priemerné deti (ako mi raz povedala moja svokra. A keď to povie svokra, tak to musí byť pravda). Okrem ich priemernosti, sú to zároveň moje dve dokonalosti. Niekedy hlučné, inokedy až podozrivo tiché. Sú to súrodenci, ktorí sú tak rozdielni, až mi je to divnô. Ale úplne najpodstatnejšie a najdôležitejšie je, že sú zdraví a že sa majú radi. Aj keď sa v jednom kuse klbčia a niekedy tie zvuky z detskej izby znejú hrozne, každý večer pred spaním si dajú pusu na dobrú noc a silno sa postískajú.

No a náš pes Stanley, ktorý má 9 rokov, je ten najpodarenejší kríženec na svete. Je to už pán v rokoch, panic, možno je na chlapcov. Niekedy mám podozrenie, že si o sebe myslí, že je mačka. Ale mentálne je to stále šteňa. Šteňa s vyberanými spôsobmi.

Ďakujem za Váš čas,

mama Stanka